Zchlapčiatkovatel som.

A to znamená toto---

* Prišiel som na to že autá a ostatné veci s kolesami nie su na to že ich treba obrátit a hrať sa s tými kolesami, ale na to že na tých kolesách idú. Aj už pri tom robím nejaké tie zvuky ktoré majú znamenať zvuk motora. Teraz je to "wau wau waaaaaau"

* Ako moja teta Aja povedala, stratil som svoju "baby fat" (bábätkovské sádielko). Keď stojím tak vidno že som veľký, mám pevné nožky a už nie sú také bábätkovsky tučnučké, ale skôr svalnaté a chudšie. No mám to z toho státia ale aj zo stále rýchlejšieho lezenia. a to je ďalšia vec:

* Lezem už fakt závratnými rýchlosťami. Môže to byť vôbec rýchlejšie? Včera som prešiel na jeden záťah od našich dverí až po výťah, čo je tak 20m. A to skoro behom, až sa babka bála že si zoderiem kolená lebo som nemal tepláky.

* Hrám sa ako veľký chlapec. Sedím a posúvam si autíčka alebo si krútim vrtuľkou.

* Už viem ZAMÁVAŤ!!! Mama tomu nechcela veriť keď jej to hovorila Janka, ale potom som zamával na tetu predavačku v obchode keď mi dávala bye bye, a potom ešte na tetu stavebníčku na ulici keď mi kričala ahoj. Tak mama nechápala. A teraz už mávam normálne-babine, aj sebe do zrkadla. Robím to tak špeciálne ale - len otváram a zatváram prsty v päsť.

* Viem opakovať. Akože mama povie "kravička hovorí Múúúúú Múúúú" a ja poviem "húúúú húúúú" alebo mama povie "traktor robí brm brm" a ja poviem "wauwau waaau"

Mojkanie a Hnev

Táákže, začal som sa mojkať, lebo je to také príííjemnééé a som už viem že je to fajn byť blízko pri mame a tatovi. Tak prídem a hlávkou sa mojkám, občas aj k ich nohám, keď zrovna robia niečo v kuchyni. Ale nemajte strach, nepreháňam to, väčšinou len keď som riadne unavený. Vlastne ma to naučila mama keď so mnou začala robiť barambaraaaaam buc. No a tak sa mi to zaľúbilo že som z toho buc začal robiť mojkanie hmmmmmm....

No a ku hnevu len toľko že som zistil že sa dá hnevať, nie tak úplne ale tak trošku bábätkovsky, keď plačem, občas je to už trochu iný plač, taký trochu zmiešaný s hnevom a takým nešťastím, no neviem to presne definovať, možno nabudúce...

No ale ešte taký iný update, ja naozaj tak rýchlo už leziem že proste rýchlo. Proste som jak rýchlik.

Rýchlejšie a rýchlejšie

Lezem lezem, až do studenej Squamish river

Zrýchlil som sa v lezení. Teraz už nikto nestíha, som na troch miestach naraz v tom istom čase.

Ja stojím!

Stojím!!! Jasné že som opretý - o kočár v parku, o bicykel, o auto vonku, alebo o kisňu s hračkami, ale stojím, vcelku vzpriamene. A veľmi stabilne, žiadne padanie. Keď sa držím tak sa naozaj držím silno a nôžky stoja pevne. No a samozrejme že stojím v postieľke. To je najlepšie, hlavne keď mám ísť spať a všetci si myslia že som taký unavený že neviem ani oči držať otvorené. A nielen že oči, ale sa pregúlim, postavím a tancujem.

Káble a kolesá.

Už som bol aj na balkóne

Presne to mám rád. Teraz už behám kam sa len dá, už ma nik nezastaví, po celom byte a pekne rýchlo keď sa mi chce, dokonca som bol aj na chodbe, išiel som pozrieť ako to tam vyzerá a vôbec mi nevadilo že mama bola odo mňa už pekne ďaleko, na druhom konci chodby. No ako si tak leziem a dostanem sa kam chcem, zastavím sa len pri tých najzajímavejších veciach. Čiže pri kábloch (tie môžem obhrýzať aj hodinu, hlavne mám rád USBčka) a kolesá. Všetkého. Autíčka sú super, ale len keď ich obrátim na strechu a krútim si kolesá. Tiež kolesá na bicykli, keď ide tato alebo Janka domov, tak ich nenechám len tak prejsť na balkón, ale asi moje najobľúbenejšie sú kolesá na kočári. Keď ho naši nechajú na chodbe tak sa o mňa nemusia vôbec starať lebo ich skúmam.