Auticka, auticka

Stale je to o autickach. Cely svet je o autach, o kolieskach, o gombikoch, o autobusoch, o vsetkom co je gulate, dokonca okruhle znacky na ceste. Alebo diera v gitare. vsetko je auto,  teda AU AU.
Mama si asi uz obcas mysli ze som sa "ZAUTIL", hovori ze nevedela ze take male babatka uz mozu mat nejaku zavislost.  Ked sme na prechadzke, take auto ma vie uplne rozhodit, zacnem kyvat rukami, az rozhojdam kocar a kricim AU AU AU AU.... a potom zas a zas a zas, obcas sa neviem zastavit, je to take super, nie? Ale nehovorim auto na kazde auto, napriklad take nic moc znacky, take pomensie , to si ani nevsimnem. Ale idu hasici? alebo nejaky velky trak, alebo nebodaj nakladak? Tak to je o inom.


Ze medvedik na zaspavanie? Ach! Zaspavam s autickom! A potom ked ho rano najdem na kraji postele, tak sa tak potesim ze aj nasich zobudim a hned s nim chodim po celej posteli. O autickach by som hovoril este celu stranu. Mam ich vsade, ked mama zameta alebo tato vysava, najdu ich vsade. Minule mama upratovala kocar a v kazdom zahybe auticko, nasla ich tam 6. V kniznici ma zaujimaju len kocare, nas vlastny, a aj inych deti. no vsetky maju kolesa, su to take auta. Ale raz mi mama nasla knizku a na jednej strane mala autobus s tociacimi kolieckami. Tak to bola prva kniha pri ktorej ma tam udrzala, ze som nebehal a netlacil cudzie kocare. Ale chcel som stale citat tu jednu stranku o autobuse a krutit si koliecka, mama vkuse otacala dalej, a ja zasa naspat.

Aaaaach jaj, asi len tato ma tak naozaj chape.